Milovaná oázová rodina, srdečne Ťa pozdravujem!

Na úvod pôstneho obdobia mi dovoľ, aby som sa Ti prihovoril. Začíname prežívať milostivý čas, deň spásy, ktorý nás má pripraviť na ústredné tajomstvo celého liturgického roka – na posvätné Trojdnie umučeného, pochovaného a zmŕtvychvstalého Krista, počas ktorého si budeme na veľkonočnú vigíliu obnovovať naše krstné sľuby, budeme si obnovovať našu zmluvu s Pánom uzavretú pri našom krste.

Čas pôstu je aj časom intenzívnejšieho boja s našimi slabosťami, nedokonalosťami a hriechmi. Využívajme preto, a to zvlášť teraz, všetky prostriedky, ktoré nám môžu tento boj uľahčiť. Tie prostriedky všetci veľmi dobre poznáme, ale niekedy na ne pozabudneme. Tak si ich poďme spoločne oprášiť a pripomenúť. Prvým je Božie slovo. Každý jeden z nás by sa mal snažiť o každodenný kontakt s ním a v jeho svetle by sme mali riešiť všetky svoje životné problémy. Božie slovo by malo byť pre oázistu, ktorý o sebe hovorí, že je novým človekom, normou jeho konania. Druhým prostriedkom je modlitba, modlitba chápaná ako naša prvá odpoveď na Božie slovo a ako náš osobný a bezprostredný kontakt s Ježišom Kristom, naším Pánom a Spasiteľom. Nový človek je človek, ktorý cez modlitbu žije v neustálom dialógu s Ježišom Kristom. Metanoia je tretím prostriedkom a je naším neustálym úsilím o obrátenie, premenu skrze prijímanie a uskutočňovanie evanjeliovej hierarchie hodnôt v živote. V metanoi ide o neustále umieranie starého človeka, prechod na cestu služby, vytváranie novej kultúry, odmietanie skutkov tela a prinášanie ovocia Ducha Svätého. Jej stálym cieľom je uskutočňovanie Ježišovho nového prikázania lásky – agape. Štvrtým prostriedkom je sviatostný život – oázista ako nový človek, majúci nový život, ho musí neustále obnovovať pri prameni, ktorým sú sviatosti – najmä Eucharistia a pokánie. Aby sme lepšie dokázali bojovať s našimi hriechmi, chybami a nedostatkami, musíme si stále viac uvedomovať, že to nie my s nimi bojujeme, ale že v nás bojuje samotný Ježiš Kristus, ktorý už v našich životoch vybojoval nejednu bitku. A o tom sme pozvaní svedčiť – o dare nového života v nás, ktorý nám svojou smrťou na kríži vydobyl Ježiš Kristus, a preto je vydávanie svedectva ďalším cenným prostriedkom na naše lepšie prežitie pôstu, ktorý ale môže obohatiť aj iných. Nezabúdajme, že viera je z hlásania, že nám bolo hlásené a my sme pozvaní hlásať iným, aby sa šírilo Božie kráľovstvo, a aby na svete nebol nik, kto by nepočul o tom, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. A toto je základné posolstvo pôstu a najmä Veľkej noci. Tým posledným prostriedkom je služba v miestnom spoločenstve, tam, kde nás Boh zasadil, kde máme pracovať pod vedením miestnej autority v konkrétnej službe využívaním prijatých darov – chariziem. Ak využijeme čo najlepšie všetky tieto prostriedky, zmysluplne prežijeme pôstne obdobie, pripravíme sa na zbožné a radostné prežívanie veľkonočných sviatkov a budeme tými, ktorý s pomocou Ježiša budú najprv pretvárať seba samých a následne ľudí a okolie, v ktorom žijeme. A tak sa nový život, ktorý v sebe ako noví ľudia nosíme, rozvinie v nové spoločenstvo s novou kultúrou a my naplníme jednu z našich kresťanských úloh, a tou je spolupráca na vykupiteľskom diele Ježiša Krista a príchode jeho Kráľovstva.

Niektorí z Vás ste sa ma v uplynulých dňoch pýtali na môj osobný postoj k blížiacim sa prezidentským voľbám. V prvom rade pripomeniem v tejto veci učenie Cirkvi, ktoré je obsiahnuté aj v Katechizme Katolíckej cirkvi v bode 2240, kde sa píše o spoluzodpovednosti kresťanov za spoločné dobro, ktoré si z morálneho hľadiska vyžaduje uplatňovať volebné právo. Čiže ísť voliť je povinnosťou občanov a veriacich kresťanov vyplývajúcou zo štvrtého Božieho prikázania. Tiež máme ako kresťania voliť zodpovedne a tak, aby nám svedomie raz našu voľbu nevyčítalo. Máme voliť kandidáta charakterného a s hodnotami. Svojim veriacim rád prízvukujem, že ak nepôjdu voliť, nemajú právo kritizovať zvoleného kandidáta, lebo nijak pozitívne neovplyvnili jeho voľbu. Negatívne áno, a to tým, že nešli voliť. Ak si kladiete otázku, koho budem v prvom kole prezidentských volieb voliť ja, tak odpoveď je taká, že budem voliť kandidáta, za ktorého hovoria nielen jeho slová, ale najmä jeho životný príbeh. Takým kandidátom je pre mňa František Mikloško. Neberte tieto moje slová ako predvolebnú kampaň za jeho osobu, ale ako odpoveď na otázky viacerých z Vás a vyjadrenie môjho osobného názoru ako človeka, kresťana a kňaza, a tiež ako toho, komu záleží na dobre našej vlasti a na jej kresťanskom smerovaní. Ak sa táto moja predvolebná vsuvka niekoho dotkla alebo sa mu nepáčila, tak sa mu už vopred touto cestou ospravedlňujem a mám nádej, že mu neskazila úvod pôstneho obdobia a dobrý začiatok prípravy na radostné prežitie Veľkej noci. Ale určite sa, prosím, modlite za dobrý priebeh a výsledok blížiacich sa prezidentských volieb.

Na záver už pridávam len svoje osobné slovo života na tohtoročné pôstne obdobie: „Nech nik v pokušení nehovorí: ,Boh ma pokúša.´ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní!“ (Jak 1, 13 – 16)

S úctou a v modlitbe za Vás všetkých Váš

Zdenko Králik, NM HSŽ na Slovensku